Dúfam, že niesom na rade!

Posledné 4 týždne našu rodinu navštívila chrípka. A keď už,tak poriadne. 3 Týždne pobytu doma je dosť náročných, hlavne, keď v úlohe pacienta je malé dieťa.

S našou Domi sme sa bez chrípky držali celkom dobre, až do času,kedy sme museli po ňu ísť do škôlky, pretože ju bolela hlava a mala teplotu.

U pani doktorky sme boli 3x behom týždňa, kým sa choroba prejavila v plnej kráse. Dostali sme antibiotiká a mohli sme sa smelo liečiť.

Tentokrát bola choroba nejaká prisilná, teploty cca od 38-39°C sa nás držali celý týždeň. Počas týždňa som bola niekoľkokrát zúfalá či už z teploty, ktorá ani po sirupe neklesala, obrovskej nechuti Dominky do jedla, alebo nefùkania soplov. A prekvapivo dlhých spánkov, kedy väčšiu časť dňa prespala.

Keď som už potrebovala na chvíľu vypadnúť z chrípkového prostredia, vybehla som von na malú prechádzku, ktorá mi perfektne vyčistila hlavu. ☺

Nakoniec sme potiahli ďalší týždeň s antibiotickými kvapkami do nosa. A aby nám nebolo málo pani doktorka nám ešte odporučila týždeň oddychu, kým sa vrátime do škôlky, kde tiež nieje najzdravšia atmosféra. Návrat po troch týždňoch do škôlky bol emotívny, ťažke ráno a ešte ťažsia rozlúčka somnou.

Dlhé tri týždne. Prvé dva boli najnáročnejšie. Ten posledný sme už nejako zvládli. Najhoršie čo môže byť je mať choré dieťa. Keď sa mu snažíte všemožne pomôcť no častokrát už na to niesú dostupné možnosti pre úľavu od choroby a chce to len čas …

Ja sa zatiaľ držîm tentokrát sa ma to zatiaľ nechytilo, no prestávka od tvorenia bola až príliš dlhá. Mám čo doháňať.

Dúfam, že už aj počasie sa zlepší a slniečko nám ukáže viac svojej krásy, ako doteraz.

Ak ste aj vy bojovali, alebo bojujete s chrípkov prajem Vám skoré uzdravenie. ☺♥

Vaša Aďa ♥

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.